Rokko Juhász/ČESKOSLOVENSKÝ KUFOR

Trvanie výstavy: 30. 4. – 30. 5. 2026

Kurátorka: Anikó Mazán

Šesťročný procesuálny umelecký projekt Rokko Juhásza, zahŕňajúci päť
kontinentov, je ontologickou cestou jediného predmetu – hnedého kufra z vulkánfibru
vyrobeného v roku 1922. Objekt pôvodne patril umelcovmu starému otcovi z
Kamenína, ktorý ako memento stredoeurópskeho osudu 20. storočia takmer nikdy
dobrovoľne neopustil svoju rodnú zem. Základnou tézou projektu je prepísanie
vynútenej nehybnosti do radikálnej mobility: umelec napĺňa „neprežité“ cesty starého
otca, pričom predmet povyšuje na nástroj globálnej pamäte a súčasnej umeleckej
intervencie.
 

Geopolitické paralely a „Glitch“
Kufor nie je len batožinou, ale „vyslancom“ zaniknutého štátu, Československa.
Počas putovania prešiel objekt takými bodmi napätia, akým je indicko-pakistanská
hranica, kde prítomnosť československého kufra vytvorila bolestnú historickú
paralelu medzi povojnovou výmenou obyvateľstva v roku 1945 a kolektívnymi
traumami rozdelenia Indie v roku 1947. V labyrinte modernej leteckej dopravy a
byrokracie fungoval tento 100-ročný predmet ako analógový „glitch“ (systémová
chyba): svojimi rozmermi, váhou a anachronickou podstatou neustále narúšal
plynulosť digitálnej súčasnosti.
 

Minulosť ponechaná svojmu osudu: Vanuatu
Koncovým bodom projektu je ostrov Vanuatu v Oceánii, posvätná sopka Yasur.
Rokko Juhász tu uskutočnil etické vyvrcholenie celého procesu: rešpektujúc
sakrálnosť miesta, kufor nezničil, ale na okraji krátera ho „prenechal svojmu osudu“.
Tento akt je odvolaním vôle; uvoľnením pamäte v priestore, kde sa osobná história
vlieva späť do elementárnych síl prírody. Kufor zostal v „krajine nikoho“, vydaný
napospas popolu, vetru a času.
 

Intervencia v priestore galérie
Miesto výstavy, suterén Galérie Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch, je
dematerializovaným záverečným akordom projektu. Keďže fyzický predmet zostal na
ostrove Vanuatu, v priestore galérie dominuje estetika absencie. Návštevník
zostupujúci do podzemia nenachádza samotný kufor, ale jeho digitálny prízrak:
pomocou holofan-ilúzie objekt v priestore vibruje ako svetelný simulakrum.
Fotografie legitimizujú neuskutočniteľnú cestu, zatiaľ čo hologram spochybňuje
fyzickú nevyhnutnosť predmetu. Československý kufor sa napokon vrátil domov
medzi steny novozámockej galérie, no už nie ako ťažké bremeno, ale ako
beztiažová, čistá pamäť.