PERMANENTNÉ INTERVENCIE
V roku 2020 sme si pripomenuli vznik prvej Stálej expozície galérie na základe daru Ernesta Zmetáka a Danice Zmetákovej (1980), oživením aktuálnej expozície dielami zo zbierok súčasného umenia či z depozitáru galérie. Udalosť s názvom „Intervencie“ prebiehala zhruba v mesačných intervaloch, pričom dôraz sme kládli na komunikáciu diel – na základe štýlovej, tematickej či žánrovej analógie. Bolo to v období pandémie a udalosť hoci prebiehala reálne, návštevníci sa s dielami stretávali najmä vo virtuálnom priestore. Permanentné intervencie nadväzujú na tento koncept, vyznačujú sa s rapsodickou periodicitou, ktorá závisí od pohybu kmeňových diel expozície. Čiže od ich dočasnej neprítomnosti v dôsledku reštaurovania alebo vzácnejšie zapožičania na výstavu.
Koncepcia: Helena Markusková
SÁNDOR PINCZEHELYI: UŽ ZASE (HVIEZDA – DLAŽBA), 1973 – 2002, akryl, plátno.
Ťažisková osobnosť maďarskej scény, od začiatku 70-tych rokov 20. storočia sa zaoberá témou hľadania identity a podrobuje kritike symboly totalitnej doby. Skúma ich životnosť, metamorfózy, blednutie a vyprázdnenie významov, ich návraty či rotovanie v kolektívnej pamäti. Upozornil na seba ikonickou Hviezdou, dlažbou (1972), kde z dlažobných kociek vyskladal päťcípu hviezdu v tráve. Oživil posvätný symbol ideológie, presunul ho do prírody, ako nepotrebný objekt či nebezpečnú hračku zabudnutú v tráve. Hviezdu vytvorenú z dlažobných kameňov, zo „zbraní proletariátu“, (ktoré ležia na ulici) – symbol diktarúry a mocenských zápasov, premenil na predmet a vrátil ju do života. Umiestnil ju do cudzorodého prostredia, odložil ju tam, kam nepatrí, vysunul ju na okraj dejinotvorného procesu. Neskôr tému ďalej rozvinul: rozmnožil hviezdu-dlažbu s červenými siluetami. Poukázal na vyprázdnenosť ideológie. Odkazoval na situáciu v mäkkej diktatúre, kedy revolučný obsah symbolov vyprchal a prežíval ako nástroj straníckej propagandy. Na začiatku milénia interpretoval motív v sérii Už zase – vo farebne odlišných diptychoch. Zelená verzia s vystupňovanou intenzitou predstavuje negatívny – inverzívny obraz pôvodnej hviezdy-dlažby. Registruje spätný pohľad a proces vlastnej historizácie. Pôsobí ako zabudnutá rekvizita, prízrak minulosti či vzdialený odkaz na falošný optimizus „svetlejších zajtrajškov“– ale aj memento stále prítomnej nostalgie za totalitným režimom.
Koncepcia / Helena Markusková