PERMANENTNÉ INTERVENCIE
V roku 2020 sme si pripomenuli vznik prvej Stálej expozície galérie na základe daru Ernesta Zmetáka a Danice Zmetákovej (1980), oživením aktuálnej expozície dielami zo zbierok súčasného umenia či z depozitáru galérie. Udalosť s názvom „Intervencie“ prebiehala zhruba v mesačných intervaloch, pričom dôraz sme kládli na komunikáciu diel – na základe štýlovej, tematickej či žánrovej analógie. Bolo to v období pandémie a udalosť hoci prebiehala reálne, návštevníci sa s dielami stretávali najmä vo virtuálnom priestore. Permanentné intervencie nadväzujú na tento koncept, vyznačujú sa s rapsodickou periodicitou, ktorá závisí od pohybu kmeňových diel expozície. Čiže od ich dočasnej neprítomnosti v dôsledku reštaurovania alebo vzácnejšie zapožičania na výstavu.
Koncepcia: Helena Markusková
ĽUDOVÍT HOLOŠKA: NATIVITA, 1995, olej, plátno, 80×65 cm
Citlivá interpretácia gréckej ikony patrí k erbovým dielam umelca. Vznikla na základe zážitkov z výstavy gréckych ikon 15. – 16. storočia, ktorú videl počas návštevy Benátskeho Bienále (1993). O ikony sa zaujímal už počas štúdií. Oslovila ho ich znaková reč, ako aj odlišný individuálny štýl „ikonopiscov“. Neskôr skúmal rolu vizuálnej pamäte, premenu videného na mentálny obraz. Ikony ako symbolické zobrazenia sakrálnych tém, ho zaujali reduktívnym jazykom a vizualizáciou transcendentálnych obsahov.
Tento obraz namaľoval v čase radikálneho obratu vo svojej tvorbe, kedy smeroval k vnútornej očiste, k expresívnej maľbe so stíšeným koloritom. Zdôraznil v ňom autonómnosť i fragmentárnosť motívu – evokoval selektívnu prácu pamäte. Hlavnú tému naznačil symbolickou postavou ležiacej Panny Márie v žiarivých základných farbách – modrou, červenou a žltou, ktoré zvýraznil čiernou. Gestické bledosivé pozadie – pripomína „zodraté“ pozlátené pozadie ikon. Krehká znaková forma Márie – levituje v nekonečnom sakrálnom priestore ako ozvena. Pripomína mušľovú formu – metaforickú schránku perly – Spasiteľa. Ľudovít Hološka balansoval na hrane sakrálneho a profánneho – novátorsky uchopil sakrálnu tému. V sugestívne namaľovanom éterickom diele spájal rôzne výtvarné tradície, prefiltrované cez vlastné skúsenosti – svoj mimoriadny zmysel pre farbu, formu a kresbu, s expresívnou „zlou maľbou“ gestického podkladu, dedičstvo zobrazujúceho a abstraktného umenia, intelektuálnu a emocionálnu stránku umenia.
Koncepcia: Helena Markusková
JOZEF KLISKÝ: HLAVA K., 2007, kameň, 58×30×30 cm.
Lyrický portrét Lajosa Kassáka vysekal Jozef Kliský z pórovitého ružového ryolitu na výstavu Pocta Kassákovi3 (2007), ktorá bola záverečnou zo série pôct umelcovi-avantgardistovi realizovaných v Galérii umenia v Nových Zámkoch. Sochár vyznávajúci tradičné médiá, si zvolil typ radikálne zjednodušeného symbolického portrétu Lajosa Kassáka, vychádzajúceho z jeho podobizní z heroického obdobia (1909 – 1925). Redukoval v ňom charakteristické črty umelca na organické prvky: ovál jeho tváre prepolený profilom prechádza do asymetrickej masívnej hmoty dlhých vlasov – o ktoré sa opiera hlava. Vytvoril emblematický portrét avantgardného umelca, v ktorom zhmotnil esenciálne znaky jeho osobnosti i poetiky: mladícky pátos nekompromisnej osobnosti a provokatívne novátorské gesto. V duchu svojho „kultúrneho nomádizmu“ sa sochár inšpiroval expresívnymi avantgardnými portrétmi Lajosa Kassáka (Ferenc Spangher: Kassák, 1918), ale aj klasickými dielami svetového sochárstva (Constantin Brancusi: Spiaca múza, 1909) či černošskou maskou z kolážového autoportrétu umelca (1923 – 1964). Vytvoril jedinečný portrét syntetizujúci prvky žánru: nadčasové vyjadrenie osobnosti – zahŕňajúce gesto pocty.
Koncepcia: Helena Markusková
OTVORIŤ GALÉRIU
(galéria obsahuje 2 obrázky)