PROJEKT-1 Erika Miklóšová/ Lajos Jócsik: Človek žije v krajine
Vernisáž : 12. septembra 2024 o 17.00 hodine/ pivničné priestory galérie
Kurátorka výstavy: Zsófia Nagy
Trvanie výstavy: 12.9. – 19. 10. 2024
Nepopierateľnou súčasťou nášho života sa stal (čoraz ošúchanejší) pojem klimatickej zmeny a jej mnohé príznaky. Kvôli celosvetovému rozsahu tohto javu je však niekedy ťažké uchopiť ho. Skeptici a radikáli sa navzájom konfrontujú a spory sú väčšinou o procesoch, v ktorých sa v skutočnosti vyzná len málokto. Zámerom tejto výstavy je odosobniť sa od tohto celosvetového diskurzu a priblížiť sa k téme cez prostredie južného Slovenska, respektíve cez najbližšie okolie, prostredníctvom krajiny Nových Zámkov: spolužitie človeka a prírody, ich vzájomný vplyv či dopady ľudskej činnosti na prírodnú krajinu.
Krajinomaľby súčasnej maliarky Eriky Miklóšovej svedčia o ľudskom zámere s historickou perspektívou, o túžbe človeka po (opätovnom) spojení s prírodou. Výsledkom blízkeho pozorovania prírody či práce s ňou je jedinečná umelecká prax: výtvarníčka sa opätovne vracia na rovnaké miesta a viackrát ich namaľuje, vyjadrujúc neustále premeny ročných období, častí dňa či vnútorných a vonkajších nálad. Všetko je rovnaké a predsa odlišné.
Obrazy Miklóšovej nie sú idealizované, ale skutočné krajiny. Následky zásahu človeka sa objavujú na väčšine malieb: do nepravidelného, a predsa dokonalého bujnenia prírody sa zarezáva pravidelný drôtený plot; vertikálne elektrické stĺpy rozkúskujú horizontálnu krajinu; haldy piesku a štrku pochádzajúce z baníckej činnosti v okolí jazier, ktoré vznikli pri ťažení štrku, pôsobia na rovnej krajine južného Slovenska ako skutočné hory.
Maľby vytvárajú dialóg s textami Lajosa Jócsika. Jócsik sa narodil v Nových Zámkoch v roku 1910, známy je predovšetkým svojimi prácami o mládežníckom hnutí s názvom Sarló, ktoré je tiež spojené s Novými Zámkami, respektíve svojimi článkami z oblasti sociológie, v ktorých sa venoval dejinám a hospodárskej politike maďarskej menšiny v Československu. Je už však menej známe, že bol jedným z prvých autorov odbornej literatúry v oblasti ochrany životného prostredia písanej po maďarsky, a s veľkým zanietením a odhodlaním sa snažil upriamiť pozornosť na zničujúci dopad ľudskej činnosti na životné prostredie. Texty o rodnom meste, ktoré napísal v roku 1938 a ktoré sú aj na výstave, sú prvými výhonkami jeho záujmu o túto oblasť. Objavujú sa tu citáty, ktoré fungujú ako metafory malieb; respektíve upriamujú pozornosť na historické zmeny, ktoré prebehli v krajine okolo Nových Zámkov a zároveň zvečnili ich počiatočné fázy. Obrazové a textové znázornenia, teda práce Miklóšovej a Jócsika, spája pozorné sledovanie prírodného prostredia. Obidvaja autori citlivo odhaľujú prítomnosť ľudskej činnosti v krajine, protiklad umelého a prirodzeného, existenciu vedľa seba a spolužitie. Tento protiklad je dôležitým aktérom aj v maľbách Miklóšovej, ktoré zobrazujú jazerá kameňolomov a ich okolie. Tieto umelé výtvory, jazerá a kopce, ktoré ich obkolesujú, pôsobia ako prírodné výtvory, pričom v skutočnosti sú odtlačkami neustáleho a sporného rozvoja. Kde uvidíme prírodu v krajine a kde panuje ľudská činnosť, závisí od nášho vlastného pohľadu.