PERMANENTNÉ INTERVENCIE
V roku 2020 sme si pripomenuli vznik prvej Stálej expozície galérie na základe daru Ernesta Zmetáka a Danice Zmetákovej (1980), oživením aktuálnej expozície dielami zo zbierok súčasného umenia či z depozitáru galérie. Udalosť s názvom „Intervencie“ prebiehala zhruba v mesačných intervaloch, pričom dôraz sme kládli na komunikáciu diel – na základe štýlovej, tematickej či žánrovej analógie. Bolo to v období pandémie a udalosť hoci prebiehala reálne, návštevníci sa s dielami stretávali najmä vo virtuálnom priestore. Permanentné intervencie nadväzujú na tento koncept, vyznačujú sa s rapsodickou periodicitou, ktorá závisí od pohybu kmeňových diel expozície. Čiže od ich dočasnej neprítomnosti v dôsledku reštaurovania alebo vzácnejšie zapožičania na výstavu.
Koncepcia: Helena Markusková
 2007b (002).jpg)
UĽJANA ZMETÁKOVÁ: MODRÉ Z NEBA (Básnik ráno), 2007, akryl, plátno, 110 x 75 cm.
Fotorealistické diela Uľjany Zmetákovej od začiatku charakterizuje očarenie krásou vizuality. Racionálne založená lyrička, používala fotoaparát ako svoj skicár. Vďaka nemu objavovala poéziu banality, krásu nenápadných motívov „nájdenej reality“. Čo môže byť prozaickejšie ako časť elektrického stĺpu s drôtmi vedenia? Ale keď na jeho vrchu stojí vtáčik, a ako pozadie mu slúži jasnomodrá obloha s jemne roztrúsenými oblakmi – to je už námet na obraz. V tradičnom chápaní: výsek krajiny – inak: nájdená realita – niečo, čo niekedy bolo. Pohľad na jasnomodrú oblačnú oblohu v Modrom z neba (Básnik ráno), 2007) – svedčí o poetickom videní maliarky, ktorá vo všednom výjave objavila motív. Zvečnila „čaro nechceného“ a neopakovateľný okamih premenila na metaforu pominuteľnosti. Os kompozície tvorí strohá vertikála stĺpu s trojuholníkovo rozvetvenými líniami elektrického vedenia. Vľavo od neho sa otvára pohľad na nekonečné obzory modrej oblohy, vpravo prechádzajú jemne roztrúsené biele oblaky. Maliarka si zvolila pohľad zdola – prísnymi líniami stĺpu a elektrického vedenia vymedzila priestor bežnej existencie a oblasť maliarskej fantázie. Aktivizovala odkazy na výtvarnú tradíciu – od návrhu Leonarda da Vinciho na rozvíjanie imaginácie – po „verný záznam“ atmosferických javov impresionistov. Zachytila kus rozprávkovo krásnej priezračnej oblohy – ako synonymum nádhery znesenej z ríše fantázie – alebo svieži závan básnickej inšpirácie.
Koncepcia / Koncepció: Helena Markusková