Apollonio Domenichini — Pohľady na Benátky

Appolonio Domenichini, Benátky, Pohľad na Kostol Sv. Ducha (Spirito Santo), po 1740, 63,5 x 93,3 cm, olej na plátne

Appolonio Domenichini, Benátky, Pohľad na Námestie sv. Marka z Campo Basso smerom na Novú prokuratúru (Procuratie Nuove) a Kostol San Geminiano, po 1740, 62,8 x 93,5 cm, olej na plátne

Maliar a zberateľ Ernest Zmeták (1919–2004) pôvodne dve nesignované olejomaľby intuitívne označil ako práce G. Antonia Canala (1697–1768), resp. Bernarda Bellotta (1721–1780). Tento názor pretrval až do roku 2013, keď boli obe maľby reštaurované a podrobené expertízam, ktoré tradovanú Zmetákovu atribúciu nepotvrdili. V reakcii na to Andrzej Rottermund z Varšavy navrhol diela pripísať poslednému benátskemu vedutistovi Francescovi Tironimu (okolo 1745–1797). Zaradenie malieb do oeuvre Apollonia Domenichiniho vychádza z revízie doterajších poznatkov a stavia na identifikácii motívov: Pendanty Fondamenta delle Zattere s Kostolom Sv. Ducha a Námestie Sv. Marka spohľadom z Campo S. Basso smerom na Novú prokuratúru a kostol S. Geminiano opakujú kompozície známe zo starších diel Antonia Canalla, Bernarda Bellotta a predovšetkým Johanna (Giovanniho) Richtera, pôvodom Švéda zo Štokholmu, asi od roku 1717 usadenému v Benátkach.

Meno Apollonio Domenichini sa často objavuje v korešpondencii medzi benátskym obchodným sprostredkovateľom Giuseppe Maria Sassom a jeho anglickým partnerom Johnom Strangom, ktorý bol zároveň najväčším zberateľom Domenichiniho diel — ale signované sa nezachovalo žiadne. Je známe, že Domenichini bol v roku 1757 zapísaný do Fraglie, bratstva benátskych maliarov. Až taliansky špecialista Dario Succi v roku 2003 stotožnil Apollonia Domenichiniho s anonymom — Majstrom benátskych vedút Langmattovej nadácie. Zároveň Domenichiniho predstavil ako nasledovníka Johanna (Giovanniho) Richtera, hoci je evidentný tiež vplyv Canalettovcov. V súčasnosti niektorí historici umenia charakterizujú Domenichiniho tvorbu najmä skreslenou perspektívou, naoko zatečenými a fľakatými fasádami, pestrofarebnými a znakovitými postavami, akoby iba naznačenými letmými ťahmi končekom štetca, a upozorňujú na krátke paralelné línie, zachytávajúce odlesky na hladine lagúny — to sú znaky na prvý pohľad badateľné aj na vedutách v zbierke Galérie umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch. Poznatky o použitých technológiách a materiáloch navyše potvrdzujú, že maľby mohli vzniknúť v Benátkach v prvej polovici 18. storočia, čo je možné vzhľadom na datovanie vedút v zbierke Langmattovej nadácie a tiež vzhľadom na konkrétne údaje o stavebných dejinách zobrazených budov upresniť rokom 1744.

Martin Šugár