Západoeurópsky maliar — Paris a Oinóné

Západoeurópsky maliar, Paris a Oinóné, prvá polovica 18. storočia, 46,5 x 36 cm, olej na plátne

Paris, syn trójskeho kráľa Priama a jeho manželky Hekaby, stojí za jednou z najväčších tragédií starovekého sveta, Trójskej vojny, ktorú obšírne opisuje Homér vo svojej Illiade. Ľahkomyseľný mladík má na svedomí aj nešťastie Oinóné [čítaj Énóné], horskej nymfy, do ktorej sa zaľúbil predtým, ako spoznal a uniesol Helenu, manželku spartského kráľa Meneláa. Láska Parisa a Oinóné trvala iba dovtedy, kým žili medzi pastiermi. Po tom, ako v ňom veštkyňa Kassandra rozpoznala zapudeného kráľovského syna, olympskí bohovia Parisa poverili úlohou, aby určil, ktorá z bohýň – Héra, Aténa alebo Afrodita – je najkrajšia. Jablkom zo záhrady Hesperidiek určil za najkrajšiu Afroditu aj preto, lebo mu sľúbila lásku krásnej ženy. Opustená a zradená Oinóné, dopučujúc sa o Parisovej smrti, sa ponáhľala s ním rozlúčiť. Svoju lásku navždy spečatila, keď sa vrhla do plameňov pohrebnej hranice. Oinóné sa tak stala symbolom zradených žien, ktorej osudový príbeh zaujal spisovateľov, dramatikov, ale aj maliarov. Nevieme, kto namaľoval komorný obraz zachytávajúci Parisa a Oinóné s ďalšími pastiermi a s ovcami z ich stáda, ktorý tvorí súčasť stálej expozície v Galérii umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch. Podobné bukolické scény sú bežne rozšírené v barokovom maliarstve v 17. storočí, no azda najbližšiu analógiu možno vidieť v obraze Jacoba de Witta z roku 1737, ktorý sa nachádza v zbierke Rijksmuseum v Amsterdame. Neskôr, v 19. storočí, sa umelci nechali strhnúť tragickou smrťou Oinóné. Oenone (anglický ekvivalent mena Oinóné) je názov jednej dlhšej inštrumentálnej skladby skupiny Pink Floyd z roku
1969. Láska nymfy k mladému pastierovi v nej svojou ponurou atmosférou akoby predznamenávala bolesť, ktorú jej spôsobí zrada a nevera milenca.

Martin Šugár