BYTOVÉ VÝSTAVY/ Permanentné alternatívy. Slovenské neoficiálne umenie 1970 – 1989

8. septembra 2022 o 17:00 h

Kurátorka: Daniela Čarná
Výstava potrvá do 29. októbra 2022.

Výstava je sondou do obdobia neoficiálnej výtvarnej scény 70.-80. rokov 20. storočia. Zameriava sa na fenomén tzv. bytových výstav, ktoré nadviazali na neverejné Konfrontácie zo začiatku 60. rokov a boli reakciou na nastupujúcu normalizáciu. Umelci sa stiahli do súkromia, keďže oficiálne výstavné priestory boli pre nich z ideologických dôvodov neprístupné. Prvá z ateliérových výstav, na ktorej sa zúčastnilo 19 umelcov naprieč generáciami, sa konala 19. 11. 1970 v dome Rudolfa Sikoru na Tehelnej 32, pod názvom 1. Otvorený ateliér. Zúčastnilo sa ho devätnásť výtvarníkov rôznych generácií a vyznačoval sa hľadaním alternatív voči závesnému obrazu a klasickej soche (v podobe site-specific inštalácií, objektov či performancií). Ani v nasledujúcom období sa to najzaujímavejšie na výtvarnej scéne neodohrávalo v štátnych galériách, ale v súkromí – v bytoch, domoch a ateliéroch, na uliciach miest či v prírode. Vzájomná komunikácia a priateľstvá umelcov, filozofov, vedcov či ochranárov v dobe, kedy ideológia komunizmu priamo zasahovala do životov ľudí, vytvárala „ostrovy pozitívnej deviácie“. Miesta slobodných diskusií a tvorby, ktorá držala krok s umením v západných krajinách a zároveň si zachovala svoje špecifikum.
     Bytové výstavy organizovali umelci formou obyčajných návštev, tvorili tak určité mimikry pred dohľadom Štátnej bezpečnosti (ŠtB). Konali sa občasne, alebo na pravidelnej báze s vlastnými pravidlami, pričom byty umelcov boli často aj ateliérmi a ateliéry domovmi. Prebiehali napr. v bratislavských bytoch Igora Minárika, Ľuba Stacha (Galéria v Paneláku), Ľubomíra Ďurčeka (Medzipriestor), Jany Želibskej (Malá módna prehliadka), Ivana Hoffmana, Júliusa Kollera (projekt Galéria Ganku), Otisa Lauberta (Filiálka Guggenheimovho múzea) či Kataríny Kissoczyovej v Prahe. Medzi iniciátorov bytových výstavy patril aj Dezider Tóth, v r. 1976 realizoval stretnutia pod názvom Depozit, ktorý zanikol kvôli vypočúvaniu ŠtB. Neskôr na Depozit nadviazali Majstrovstvá Bratislave v posune artfefaktu (1979 - 1986), ktoré boli najdlhšie trvajúcim bytovým projektom (knižne ho podrobne spracoval Ján Kralovič). Mali formu výzvy na konkrétnu tému, vyhlásenú vždy na MDŽ (8.3.) a uzavretú na Mikuláša (6.12.), vzájomnou prezentáciou autorských príspevkov, ktoré vznikli za symbolických deväť mesiacov, v byte niektorého z účastníkov.
     Dnes je bytové výstavy náročné zrekonštruovať, priblížiť ich atmosféru a význam. Mnohé prezentované príspevky mali podobu performancií či inštalácií, nie vždy sa fotograficky zaznamenávali, viaceré sa vôbec nezachovali a existujú len v spomienkach. Výstava predstavuje výber zachovaných artefaktov a dokumentácie, so zameraním najmä na 1. Otvorený ateliér, Depozit a Majstrovstvá Bratislavy v posune artefaktu (tzv. Posuny), ako aj na dokumentáciu vybraných bytových výstav. Umožňuje nahliadnuť do nedávnej histórie s jej reštrikciami, aj do súkromia umelcov, ktorí sa nevzdali slobody tvorby a myslenia. Aj preto má ich svedectvo i dielo silnú a nadčasovú výpovednú hodnotu.   

Vystavujúci autori a autorky:
Milan Adamčiak, Peter Bartoš, Juraj Bartusz, Milan Bočkay, Klára Bočkayová, Václav Cigler,  Etienne Cornevin, Robert Cyprich, Ladislav Čarný, Milan Dobeš, Ľubomír Ďurček, Rudolf Fila, Stano Filko, Daniel Fischer, Hervé Fischer, Štěpán Grygar, Vladimír Havrilla, Táňa Hojčová, Ivan Hoffman, Viliam Jakubík, Jozef Jankovič, Igor Kalný, Michal Kern, Katarína Kissóczyová, Július Koller, Vladimír Kordoš, Matej Krén, Otis Laubert, Ľuba Lauffová, Radislav Matuštík, Juraj Meliš, Peter Meluzin, Igor Minárik, Svetozár Mydlo, Alex Mlynárčik, Marián Mudroch, Dušan Nágel, Katarína Orlík, Lýdia a Rudo Prekop, Jozef Sedlák, Rudolf Sikora, Joska Skalník, Ľubo Stacho, Jaro Svitok, Ivan Štěpán, Tomáš Štrauss, Ivan Štěpán, Jaroslav Štuller, Miro Švolík, Jindřich Štreit, Mária Štrompachová, Peter Thurzo, Dezider Tóth, Miloš Urbásek, Ján Zavarský, Jana Želibská, Peter Župník

Výstava je súčasťou medzinárodného projektu krajín V4 „Most v čase - súčasný obraz minulosti“, ktorého realizáciu podporil Medzinárodný vyšehradský fond.