József Borsos — Dáma čítajúca list

József Borsos (1821 – 1883), Dáma čítajúca list, okolo 1850, 37 x 17,7 cm, olej na plátne

V roku 1774 Johann Wolfgang von Goethe predstavil svetu experiment, román napísaný formou korešpondencie Utrpenie mladého Werthera (Die Leiden des jungen Werthers). Platonický vzťah medzi Wertherom a Lotte sledujeme dva roky, takmer deň po dni, až sa mladík napokon rozhodne ukončiť svoj život samovraždou. Goethe vytvoril osobitý typ hrdinu, ktorý vraj vo svojej dobe vyvolal vlnu samovrážd, jeho román však nepochybne podnietil vznik ďalších literárnych a hudobných diel. Príkladom môže byť opera Werther, dielo fancúzskeho skladateľa Julesa Masseneta z roku 1892, ktorá je verným hudobným spracovaním Goetheho literárnej predlohy. (Premiéru operu uviedli v nemeckej verzii vo viedenskej Hofoper; v roku 2010 ju v pôvodnom francúzskom librete naspieval skvelý Jonas Kaufmann v parížskej Opéra Bastille.)

Žena čítajúca list pri otvorenom okne je motív, ktorý môžeme sledovať až do 17. storočia, keď Jan Vermeer namaľoval svoj slávny obraz vystavený v drážďanskej Gemäldegalerie. V Galérii umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch nájdeme jeho pokračovateľa – Dáma čítajúca list, dielo maďarského maliara Józsefa Borsosa (1821 – 1883). Predpokladá sa, že Borsosova maľba vznikla v polovici 19. storočia. Je jeho jedinou, ktorá sa nachádza v slovenských galériách. Dýcha podobnou atmosférou ako iný jeho obraz s názvom Nespokojný maliar (Az elégedetlen festő) z roku 1852 v zbierke Maďarskej národnej galérie v Budapešti. Interiéry ponorené do šera, sú intímnou sférou. Spoza ťažkých drapérií sa iba na malom výseku dovnútra prediera svetlo. Nádej, ktorú môžeme čítať z tváre alebo gesta ženy, akoby odkazovalo na Goetheho Lotte. Ako vyzerala, môžeme objaviť na ilustráciiách Daniela Chodowieckeho, ktoré sprevádzali prvé vydania Goetheho presláveného románu, ale na žiadnej z nich nečíta list od Werthera…

Martin Šugár