Rakúska, česká a moravská grafika zo zbierky Ernesta Zmetáka a Danice Zmetákovej

Kurátor:              Martin Šugár
Sprístupnenie:    štvrtok 8. februára 2024
Trvanie:              od 8. 2. 2024 do 23. 3. 2024
 

Galéria umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch výstavou grafických diel rakúskych, českých a moravských majstrov vstupuje do finálnej etapy prezentácie grafickej zbierky Ernesta Zmetáka a Danice Zmetákovej. 

Diela rakúskych grafikov tvoria podstatnú časť výberu, nejde však o všetky diela rakúskej proveniencie v zbierke. Grafické listy českých autorov v nej pochádzajú častejšie zo začiatku 20. storočia. Tých starších, ktoré sú prezentované na výstave, je výrazne menej. Určitý podiel popri Rakúšanom a Čechom treba seriózne priznať tiež ojedinelým moravským majstrom. V konečnom dôsledku hranice medzi nemeckým, rakúskym, českým alebo moravským pôvodom majstrov síce možno s určitými kompromismi zadefinovať miestom narodenia, sídlom akadémií, na ktorých študovali, alebo miestami, kde počas života pôsobili. Výstava takýto pohľad pri jednotlivých dielach priznáva, no jej vnútorná štruktúra sa skôr pridržiava časovej línie, ktorá sa odvíja od 17. storočia a pokračuje vzácnymi dielami z 18. storočia až do záveru 19. storočia. Rakúsku grafiku 19. storočia zastupuje predovšetkým reprodukčná grafika, ktorá vychádzala predovšetkým z prostredia tzv. Gesellschaft für vervielfältigende Kunst vo Viedni alebo Literarisch-artistische Abteilung des Österriechischen Lloyd v Terste. Reprodukčná grafika mala vo Viedni staršiu tradíciu, ktorá v hlavnom meste monarchie zapustila korene v druhej polovici 18. storočia, keď Jakob Matthias Schmutzer so súhlasom Márie Terézie tam založil tzv. Strudel’sche Akademie. Práve diela Jakoba Matthiasa Schmutzera, Martina Johanna Schmidta, Antona Josepha Prennera, Franza Xavera Wagenschöna alebo tiež Jana Jiřího Balzera či Ignáza Zeidlera patria k najzaujímavejším exemplárom aktuálnej prehliadky grafickej zbierky Ernesta Zmetáka a Danice Zmetákovej. 

Popri chronologickému usporiadaniu diel sa javilo prirodzené v dramaturgii výstavy sledovať aj jednotlivé žánre. Veď v rakúskom prostredí sa sformovala typická alpská krajina, spopularizovaná aj prostredníctvom farebných litografií. Výstava aspoň sčasti dovoľuje sledovať premenu viedenského dvorského portrétu od konca 18. storočia až do záveru 19. storočia napríklad na podobizni Gideona slobodného pána von Laudon, zobrazeného na medirytine od Gabriela Fiessingera, alebo na litografii arcivojvodu Ľudovíta Jozefa Habsbursko-Lotrinského, syna cisára Leopolda II., od Jozefa Kriehubera, alebo na litografii korunného princa Rudolfa od Vincenta Katzlera a ďalších. Zaujímavosťou môže byť skupinový portrét členov matematicko-prírodovednej triedy Cisárskej akadémie vied vo Viedni. Tvoril obrazovú prílohu nemeckého časopisu pre vedu a umenie Faust. Medzi akademikmi nachádzame matematika Jozefa Maximiliána Petzvala, rodáka zo Spišskej Belej, ktorý sa preslávil svojimi vynálezmi v oblasti optiky. 

Výstava rakúskej, českej a moravskej grafiky predstavuje bohatú prehliadku až okolo ôsmich desiatok diel, pripravenú podobne ako predchádzajúce výstavy talianskej, anglickej, francúzskej, holandskej a nemeckej grafiky, ktoré boli verejnosti predstavované postupne od roku 2018.