Vladimír Kordoš

performancie · maľba · zo zbierok galérie · A-R · mucha

Kurátorka výstavy: Daniela Čarná 
Trvanie výstavy: 30.3. – 20.5.2023

Kordoš u Zmetáka 

Vladimír Kordoš (1945, Nemecká Ľupča) je človekom spolupráce. Aj preto sa jeho autorská výstava v Galérii umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch nezameriava výlučne na jeho tvorbu, ako by sme očakávali, ale integruje a prizýva do nej ďalších autorov. To, čo ich spája, je médium maľby a osobnosť autora, ktorý s dielami iných vedie viacúrovňový dialóg v čase  − v podobe interpretácie či parafrázy diel z dejín umenia, pretavených do performancie, oživených obrazov (living pictures), multimediálnej inštalácie aj textového komentára. Ide o jeden zo základných princípov Kordošovej tvorby, so zázemím v akčnej tvorbe. Tentoraz k nim však pridal celkom nový rozmer, v podobe osobnej pocty Ernestovi Zmetákovi a odbornej činnosti galérie, ktorú roky sleduje a navštevuje. Kordoš sa ujal role kurátora a slobodne, s pasiou vybral diela zo Zmetákovej zbierky, ktorá je cenným základom (a pokladom) zbierkového fondu galérie. Komentuje ich autorskými textami, necháva v nich vyznieť príbehy a asociácie, ktoré v ňom obrazy evokujú.  

Kurátorská prax už dávno nie je výlučnou doménou historikov umenia. Najmä v novodobých dejinách sme svedkami toho, že koncipovanie výstav odborníkmi z príbuzných profesií: umelcami, filozofmi či režisérmi má svoje benefity pre všetky strany – autora/kurátora, diváka aj inštitúciu. Táto stratégia sa v galerijnej praxi udomácnila od 90. rokov 20, storočia, výberovo spomeňme výstavy Blízke stretnutia, s intervenciami umelcov do vybraných diel zo zbierok Galérie mesta Bratislavy (1993) či výstavu Späť do múzea, späť k hviezdam (Slovenská národná galéria, 2000, kurátorky A. Kusá, K. Bajcurová), cyklus výstav v Kunsthistorisches Muzeu vo Viedni, ktoré kurátorsky pripravili napr. maliar Ed Rusha (2012) či režisér Wes Anderson s manželkou Juman Malouf (2018) a samozrejme výstavy z 90. rokov, koncipované režisérom Petrom Greenawayom v rôznych galériách sveta. Aj v prípade aktuálnej výstavy by sme jej autora mohli nazvať kurátorom, ale tiež scenáristom a režisérom, v neposlednom rade aj performerom. 

Koncepcia štyroch samostatných, no ideovo prepojených častí výstavy vychádza z charakteru výstavných priestorov galérie. Výstavu tak môžeme vnímať aj ako miesto-špecifický (site-specific) projekt – autorskú intervenciu. Vstupná sála sa mení na kinosálu, v ktorej „beží“ výber z performancií Vlada Kordoša, reagujúcich na vybrané maliarske diela z dejín umenia – Raffaelovu Aténsku školu, Marastoniho Portrét rodiny Scherzovcov, Belliniho Madonu s dieťaťom, Krajinu Remi van Haanena, päťminútovú performanciu pre Jacquesa Callona, bad painting a budík. Vyvažujúcim pendantom „pohyblivých obrazov“ sú autorove komorné maliarske impresie na plátnach, ktoré predstavujú súčasnú tvorbu autora. 

Druhú, zásadnú časť výstavy, tvorí Kordošov výber diel zo zbierky Ernesta Zmetáka komentovaný autorskými textami, kde pracuje s príbehom obrazu a pozýva nás, aby sme nechali inšpirovať a stali sa tiež „rozprávačmi príbehov“. Medziposchodie Kordoš venoval svojim kolegom, kamarátom a spolupútnikom zo Skupiny A-R (M. Bočkay, K. Bočkayová, L. Čarný, D. Fischer, M. Meško, I. Minárik, M. Mudroch, D. Tóth) a pridáva aj Rudolfa Filu, ktorý ako výtvarník a pedagóg významne ovplyvnil jeho generáciu. Najvyššie položená časť galérie návštevníka vťahuje do dynamiky vnímania obrazu všetkými zmyslami. Ide o reinštaláciu projektu, ktorý vznikol pre výstavu Späť do múzea, späť k hviezdam v Slovenskej národnej galérii (2000) a je pokračovaním tvorivého napätia medzi starým a novým. Napriek tomu, že inštalácia hovorí o pominuteľnosti a konečnosti, má v sebe prirodzenosť, istú ľahkosť aj humor. Tie sú napokon vlastné aj samotnému autorovi a aj ním koncipovanej výstave. 

Ako napovedá názov, Vlado Kordoš prijal pozvanie na návštevu k Ernestovi Zmetákovi. A ako sa na dobrého hosťa patrí, na návštevu neprišiel naprázdno. Starostlivo nám pripravil zážitok pre všetky zmysly. Jeho tvorbu, po vyše 50 rokoch na výtvarnej scéne, dnes môžeme bez pátosu nazvať nadčasovou. Taká je aj schopnosť autora: s nadhľadom komentovať dianie v umení a spoločnosti. Sebe i nám dopraje čas na spomalenie a scitlivené vnímanie. Sveta, umenia a možno nakoniec aj seba. 
 

Daniela Čarná

                                                                                                                                                                    Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.